O Wolfovej záľube v tónoch vážnej hudby vypovedá nielen už spomínaná, desaťročia stará prvotina zvaná „Classical“, ale aj čriepky klasických motívov, ktoré možno nájsť v skladbách domovských ACCEPT. Veď len spomeňme nesmrteľnú „Metal Heart“ s úryvkami Čajkovského a Beethovena. Pripomeňme aj „Final Journey“  z posledného záseku „Blind Rage“, kde sa pre zmenu nechal inšpirovať témou od Edvarda Griega.

Wolf Hoffmann – Headbangers Symphony

Číro inštrumentálnu nahrávku, vynímajúc ústrednú gitaru, dotvárajú bicie a basová gitara. Tej sa vo väčšine skladieb zhostil Peter Baltes, dlhoročný Wolfov parťák z ACCEPT. Orchestrácie sú výhradne v réžii českého národného symfonického orchestra. Obavy, že by sa výber skladieb minul základným znalostiam širšieho okruhu fanúšikov môžu ísť bokom. Zoznam tém od majstrov ako Bach, Beethoven, Vivaldi, Mozart či Bizet bol robený s citom pre ich obľúbenosť v širšej poslucháčskej obci.

Nahrávke sluší pestrofarebnosť a paleta nálad. Teda aj gitara, sa niekde s nepokojom či štipkou tajomna, inde zas plazivo a emotívne preplieta v symbióze s pozadím symfonického orchestra. Wolf nepopiera svoje metalové srdce a tak sa nám dostáva aj za priehrštie kovových riffov a power metalových sól. Stačilo by len doplniť vokál a po daných skladbách by s radosťou chňapli rôzne symfonické metalové spolky.

Wolf Hoffmann

Úvodom nás omámi ústredný riff známy z piesne „Teutonic Terror“, tentokrát však v súzvuku s Beethovenovou symfóniou a to v skladbe „Scherzo“. Ani singlová „Night on Bald Mountain“ nepoľavuje metalové okovy, strieda riffing s hravými melodickými vyhrávkami prelínajúcimi sa s atmosférou napätia a nepokoja. Kovové interpretácie slušia aj Vivaldimu alebo Mozartovi v „Double Cello Concerto in G Minor“, respektíve v „Symphony No. 40“. Dôjde aj na nesmrteľnú tému Labutieho jazera. Je až neuveriteľné ako prirodzene a nenútene je možné spájať kompozície Beethovena s údernosťou a švihom power metalu vo výslednej „Pathétique“.

Vyššie uvedenú rôznorodosť umocňujú bluesové nálady v „Je Crois Entendre Encore“, melancholicky smutná „Adagio“, či clivá „Madam Butterfly“. Nahrávku uzatvára dvojica skladieb „Meditation“ a „Air on the G String“, v ktorých sa snúbia upokojujúce, ba priam až meditačné, či snové melódie.

„Headbangers Symphony“ opäť podčiarkuje tvrdenie o nesmrteľnosti tónov vážnej hudby. Je to dielo plné prekrásnych melódií, emócií a príbehov, skrytých za jednotlivými skladbami. Je na nej dostatok metalového kovu, aby v nej našli to svoje aj fanúšikovia Wolfovej materskej kapely. Zároveň je nahrávka ale prístupná aj širšiemu nemetalovému okoliu. Hlavne v pomalších emotívnejších kúskoch a vďaka obojstrannému súzneniu na prvý pohľad tak rozličných hudobných žánrov.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk