Novinka sa začína príhovorom staršej pani, ktorý nesie názov Why Not Me. Lepšiu skladbu ako Shot in the Dark na úplne rozbehnutie, kapela nemohla ani vybrať. Je dynamická, chytľavá a hodí sa aj ako „concert opening“. Nasleduje slušná heavy pieseň s názvom In the Middle of the Night. Skladba mi svojim štýlom mi trochu pripomína skupinu Sonata Artica. Jednoducho heavy, heavy a heavy. K nasledujúcej skladbe Faster ste už mali možnosť vzhliadnuť na youtube aj videoklip. Mňa osobne až tak veľmi nechytila, netvrdím však, že sa mi nepáči. V porovnaní s ostatnými skladbami tohto albumu patrí medzi tie slabšie. Kde sa stratila láska a vášeň? Kam zmizli tie intenzívne chvíle a prečo každé vyslovené slovo znie ako klamstvo?  O tomto je balada s názvom Fire and Ice. Pripomína mi vzťah, ktorý stojí krátko pred koncom a veľa otázok zostalo otvorených. Iron je ďalší temperamentný kúsok, v ktorej dominuje hlavne orchester. Sinead ma donútila zistiť, čo vlastne to slovo znamená. Sinead pochádza z hebrejčiny a znamená ,,boh je úžasný“. Aj ku tejto skladbe bolo natočené krátke video, ktoré vám odporúčam pozrieť. Tento album je textovo veľmi silný a mne blízky, pretože texty sú jednoduché a nie je ťažké sa s nimi stotožniť. Lost je veľmi bolestivá balada, ktorá rozpráva o psychickej bolesti, vnímanú iba človekom, ktorý ju prežíva. Vnútorne kričí, cíti sa akoby upálený za živa, no nádej a prosby zostávaju nevypočuté. Koniec skladby sprevádza jemné gitarové sólo. Pri skladbe A Demons Fate, a to hlavne pri refréne, som si spomenula na fínsku speváčku Tarju Turunen. Stále mám pocit, akoby to spievala práve ona. Posledná pieseň na tomto albume s názvom ,,Stairway to the Skies,, je krásne ukončenie celého hudobného diela The Unforgiving. Jej začiatok mi hneď pripomenul skladbu Zoombie od The Cranberries. Či je to náhoda, alebo sa naozaj títo holanďania nechali inšpirovať The Cranberries? Kto vie…

Album je celkovo mix metalovej, ale najmä pop – rockovej a alternatívnej, teda komerčnej hudby. Verným fanúšikom metalu sa možno tento album až tak páčiť nebude, no ten, kto má epického štýlu dosť a počúva nielen metal, si tento album podľa mňa obľúbi. Osobne som uvítala zmenu štýlu akému boli Within Temptation doteraz celkom verní. Nebolo by nudné stále počúvať ten istý typ muizky? Keď mi bude chýbať ich klasický gotický a symfonický metal, pustím si ich album Enter z roku 1997.

Z hodnotenia však uberám dva body. Jeden z dôvodu mojej slabosti na podobné skupiny a druhý preto, lebo ak bude Within Temptation pokračovať ďalej týmto smerom, tak to už veľa s metalovou hudbou spoločné mať nebude…

Žáner: symphonic/gothic/power metal/rock-pop Krajina pôvodu: Holandsko Vydavateľstvo: Roadrunner Records/Sony BM Dátum vydania: 25.3.2011 Web: www.within-temptation.com
Zostava: Sharon den Adel – spev Robert Westerholt – spev, gitara Ruud Adrianus Jolie – gitara Jeroen van Veen – basa Martijn Spierenburg – klávesy Mike Coolen – bicie	Diskografia: Enter – 1997 Mother Earth – 2000 The Silent Force – 2004 The Heart of Everything – 2007 The Unforgiving – 2011
Tracklist: Why Not Me (00:36) Shot in the Dark (05:02) In The Middle of The Night (05:11) Faster (04:24) Fire and Ice (03:51) Iron (05:38) Where is the Edge (03:59) Sinead (04:23) Lost (05:16) Murder (04:16) A Demons Fate (05:30) Stairway to the Skies (05:31)	Definitíva: Within Temptation už dávno nie sú skupinou, ktorá hrá vyslovene gotický a symfonický  metal a týmto albumom to definitívne potvrdili.  Celkovo je The Unforgiving veľmi temperamentný, moderný a hudobne rozmanitý. Od klasických  heavy metalových riffov, nájdete na ňom aj popové prvky.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla