Myslím si, že opísať hudbu Moonsorrow pre recenzenta je naozaj ťažký oriešok. V ich hudbe dominujú prvky black metalu, pagan metalu, ale v ich tvorbe nájdeme aj prvky folk metalu. Ako to býva u Moonsorrow zvykom album tvoria vo svojej podstate štyri dlhšie skladby, doplnené o tri nehudobné vsuvky, ktoré však vhodne pasujú do príbehu a konceptu celej nahrávky. Príbeh odštartuje skladba Tähdetön, ktorá sa poväčšine nesie v strednom tempe. Skladbe dominuje najmä Villeho dobrý vokál. Tähdetön je v rámci žánru pohodovejšia a oproti ostatným na albume viac počúvateľnejšia aj pre širšie masy poslucháčov. Po úvodnej skladbe prichádza jedna z troch vsuviek. Vlastne vo všetkých troch počujeme kroky v snehu, vietor, kašeľ a ťažké chlapské vzdychy. Z okolia sa ozýva detský plač. Nemám k dispozícii obsah príbehu tohto albumu, no nielen vďaka týmto „intrám“, ale aj po hudobnej stránke mi príde, že niekto putuje krajinou za vytúženým cieľom a prekonáva na tejto ceste nástrahy prírody. Možno sa však mýlim. Poďme, ale späť k hudbe samotnej. Moonsorrow na novom albume ubrali z folkových prvkov, tie počuť najmä v Tähdetön a Huuto. V podstate aj v týchto skladbách už, ale nehrajú hlavnú úlohu a vo zvyšných dvoch sú úplne v ústraní. Prím hrajú pagan blackové prvky a celková atmosféra albumu, ale to pri tejto kapele hralo dôležitú úlohu vždy. Krátke vsuvky medzi skladbami akoby určovali aj cestu človeka a tým pádom aj tempo skladieb. Od prvej Tähdetön, zrejme najpohodovejšej, sa tempo skladieb stupňuje a priostruje. Samozrejme, že nejde len o pagan blackové šialenstvo, ale skladby sú neuveriteľne pestré a stále sa v nich niečo deje. Za navydarenejšiu považujem záverečnú Kuolleiden Maa, ktorej predchádza vynikajúca vsuvka Kuolleille, kde dotyčná osoba z príbehu dojde do cieľa, ktoré je v tomto prípade more. Do cieľa sa chlap dostane vyčerpaný a zničený, ale o to radostnejší a úprimnejší je jeho výkrik. Atmosferická vlna gitár potom rozbehne záverečnú skladbu, ktorá je najpestrejšou na celom albume. Kuolleiden Maa dominuje výrazný blackový škrek, atmosféra a zmeny tempa. To, že ma oslovila táto skladba, však neznamená, že ostatné sú zlé alebo slabšie. V prvom rade treba brať album ako celok a tak ho treba aj vnímať.

Slová kapely počas nahrávacieho procesu tohto albumu sa potvrdili. Oproti predošlým nahrávkam je ozaj album oveľa zložitejší a myslím, že svoju tvorbu na Varjoina Kuljemme Kuolleiden Maassa posunuli zas o niečo ďalej. Avšak výrazné odklonenie od žánru nečakajte. Jasné, že na novinky nájdeme aj ich typické folk/black, ale najmä pagan prvky. Novinka má dobrý zvuk a skvele zachytáva atmosféru starých a ťažkých časov. Album však nie je určite na jedno vypočutie, aj keď hneď po prvom počutí by ste mali započuť kvalitu. Pod kožu sa album dostáva však ťažšie a treba mu venovať naozaj dostatok času, no potom výsledný efekt zato stojí.

Žáner: folk/pagan/black metal Krajina pôvodu: Fínsko Vydavateľstvo: Spinefarm Records Dátum vydania: 28.2.2011 Web: www.moonsorrow.com
Zostava: Ville Sorvali – vokály, basgitara, zbory Henri Sorvali – hlavná/rytmická/akustická gitara, sprievodné vokály, zbory, klávesy, akordeón, harfa, píšťalka Mitja Harvilahti – gitara, sprievodné vokály, zbory Marko Tarvonen – bicie, perkusie, akustická gitara, sprievodné vokály, zbory Markus Eurén – klávesy, zbory	Diskografia: Suden Uni – 2001 Voimasta Ja Kunniasta – 2002 Kivenkantaja – 2003 Verisäkeet – 2005 V: Hävitetty – 2007 Varjoina Kuljemme Kuolleiden Maassa – 2011
Tracklist: Tähdetön (12:44) Hävitetty (1:34) Muinaiset (11:34) Nälkä, Väsymys Ja Epätoivo (1:12) Huuto (15:58) Kuolleille (1:35) Kuolleiden Maa (16:23)	Definitíva: Novým albumom sa Moonsorrow posúvajú  trošku ďalej. Okrem typických prvkov ich tvorby nás prekvapia vynikajúcim príbehom a zvukom. Album treba rozhodne vnímať ako celok. Myslím, že Varjoina Kuljemme Kuolleiden Maassa sa kapele podaril.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla