Už na debute bolo jasné, že sólová skupina nebude to, čo Emperor. Je pravdou, že prvý sólový album sa najviac podobal na Emperor, ale nie vo veľa veciach. Postupne Ihsahn vkladal do svojej tvorby čoraz viac progresívnejších prvkov. Poďme však pomaly ku novinke. Tretia radovka pod hlavičkou Ihsahn je najdlhšia spomedzi doterajších Veggardových albumov. Už úvodná skladba The Barren Lands naznačí, v čom bude celý album After odlišný od predchádzajúceho Angl-a. Krkolomné hudobné postupy a zvraty, to bolo pre Ihsahna vždy typické, taktiež progresívne prvky, striedanie blackmetalového vokálu s melodickým. Kto počul Angl, cíti istú zmenu najmä v atmosfére skladby. Hneď v druhej A Grave Inversed zistíme, prečo je album odlišný. Najprv sa skladba odohráva v blackmetalovom tempe, ktoré sa neskôr trošku zmierni. A prichádza moment, ktorý som nečakal. Ihsahn použil v skladbe saxofón. Jeho hudbu to posúva do vôd avantgardy a dáva jej iné rozmery. Tento nástroj použil Veggard na svojom albume vôbec po prvý raz. Na After však, nie posledný. Treba povedať, že v každej skladbe, v ktorej sa saxofón ocitol jej priniesol oživenie a istú dávku bizarnosti. Netreba zabudnúť ani na vynikajúco spracované gitarové sóla, ktoré počuť v každej skladbe. Piesne sú väčšinou v strednom tempe a v ponurej atmosfére. Samozrejme, že v niektorých pasážach (skoro v každom songu) si Ihsahn neodpustil mierne zrýchlenie, ktoré sa podobá jeho starším časom v Emperore. Tých je však čoray menej ako na predchádzajúcich nahrávkach. Určite jednou z najlepších skladieb je Heavens Black Sea, ktotá je postavená na výrazných bicích a gitarovej melodickej linke. Skladba je v strednom tempe, refrén je melodický, vlastne typicky Ihsahnovský. V závere sa tempo stupňuje, opäť je v piesni vhodne doplnený saxofón. Tentokrát sa na album dostali aj dva materiály, ktoré majú stopáž viac ako 10 minút. Ani jeden z nich nenudí, práveže dlhší čas hrá v ich prospech. Myslím, že upozorňovať na geniálne hráčske umenie všetkých členov je zbytočné.

Majster ponurých nálad, nečakaných zmien tempa, neuveriteľných progresívnych prvkov, Ihsahn so svojou novinkou After nesklamal. Opäť to nebude album na prvé počutie, ale treba mu dať šancí viacero. Oproti albumu Angl mi príde novinka viac bizarnejšia a menej kompatknejšia. Angl na mňa pôsobil dojmom ucelenosti, After aj po niekoľkých vypočutiach pôsobí stále chaoticky. Dovolím si tvrdiť, že novinka je doteraz najexperimentálnejším albumom tohto nórskeho umelca. Veľkým plusom celej nahrávky je už spomínaný saxofón (v niektorých pasážach mi pripomína Solefald), skvelé gitarové sóla a celá bizarná atmosféra. Nemôžem sa však zbaviť dojmu, že je After dosť rozhádzaný a neucelený. Cítiť v ňom viac progresivity ako na Angl, no práve predchádzajúci album, je pre mňa zatiaľ vrcholom Ihsahnovej sólovej tvorby.

Žáner: extreme progressive metal Krajina: Nórsko Vydavateľstvo: Candlelight Records, 2010 Web: www.ihsahn.com
Zostava: Ihsahn – vokály, klávesy, gitara Asgeir Mickelson – bicie Lars Koppang Norberg – basgitara Jorgen Munkeby – saxofón	Diskografia: The Adversary – 2006 Angl – 2008 After – 2010
Tracklist: The Barren Lands (5:12) A Grave Inversed (4:25) After (4:47) Frozen Lakes On Mars (5:54) Undercurrent (10:00) Austere (6:16) Heavens Black Sea (6:15) On The Shores (10:12)	Definitíva: After nie je určený pre každého poslucháča. Kto sa už stretol zo sólovou tvorbou Ihsahna, sklamaný nebude. Kto nie, tak buď bude z albumu nadšený, alebo mu na chuť nepríde vôbec. Na počúvanie takejto muziky, treba byť aj správne naladený.