Francúzko. Paríž – mesto zaľúbených, Eiffelova veža, bohatá história…Väčšine ľudí sa pri menovaní krajín vybavia rôzne symboly s nimi späté, no verím, že nie som jediný, kto už má v hlave vytvorenú kartotéku kapiel zoradenú práve podľa ich pôvodu a tak pohľad na ich domovinu nadobúda celkom iný význam.

GOJIRA – Magma

GOJIRA totižto patrí zrejme k najžiarivejšej hviezde francúzkeho metalového neba. Množstvo odohraných vystúpení na najväčších festivaloch, predskakovanie najvýznamnejším metalovým menám a hlavne neúnavná drina a snaha vydať na nahrávkach zo seba maximum.

To sú hlavné aktíva, vďaka ktorým sa podarilo kapele dostať do výšin moderného metalu a zotrvať v nich. Život však nebýva iba ružový. Súrodeneckú dvojicu Maria a Joa Duplatntiera  pred rokom navždy opustila ich mama a vplyv tejto tragickej udalosti sa následne mimo niekoľkých zrušených vystúpení odzrkadlil aj na samotnej novinke „Magma“.

GOJIRA

Na rozdiel od agresívnejšieho predchodcu  „L’Enfant sauvage“ je „Magma“  temnejším albumom, na ktorom je dôraz kladený viac na atmosféru, čo podčiarkuje aj úvod nahrávky. „The Shooting Star“ je skôr „zasnenejšou“ záležitosťou, hobľovať sa začína až pri druhej skladbe „Silvera“. Celkovo však cítiť, že GOJIRA sa tentokrát neponáhľa až tak veľmi, ako na svojich predchádzajúcich počinoch a skupina tak na tomto albume nadobúda novú, alternatívnejšiu tvár. Netreba sa však báť. Typické „tapping“ riffy a sóla spolu s valivými bicími sú súčasťou aj novinky, hudobníci len skrátka tentokrát nemali až takú potrebu náhliť sa plnou parou vpred. A vôbec to nie je na škodu.

Zachované sú aj komplikované krkolomné zvraty. Je vcelku zaujímavým úkazom, ako GOJIRA dokáže tvoriť tak silné skladby z jednoduchých nápadov. V dobe, keď  väčšina kapiel vsádza na „vyšívanie po hmatníku“, si títo Francúzi vystačia pri niektorých riffov iba so zopár tónmi. Kúzlo nastáva až v momente, keď  ich kapela začne rytmicky tvarovať. Typickým príkladom je úvod skladby „Stranded“, alebo nápad v  „Only Pain“ pozostávajúci z jediného tónu. Heslo „v jednoduchosti je krása“ tak nestráca význam ani v roku 2016.

„Magma“ sa vďaka svojej atmosfére stáva skôr temnejším bodom v diskografii kapely, v ktorom prevláda náladovosť a dôraz na emócie viac ako v predchádzajúcich nahrávkach. Preto je pre poslucháča významné aj jeho momentálneho psychické rozpoloženie. Osobne na mňa zapôsobila „Magma“ vždy iným dojmom, nahrávku odporúčam spočiatku počúvať s väčšou dávkou sústredenia. A mimochodom, obal albumu je ozaj prekrásny.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk