Pamätám si akoby to bolo dnes, keď som sa v roku 2005 dostal viacmenej náhodne k nahrávke „France“ od týchto francúzskych borcov. Doteraz ju považujem za jeden z mojich najobľúbenejších albumov v metalovej hudbe vôbec! Neskutočná avantgardná atmosféra, absolútne nečakané zmeny a to všetko v ich rodnom jazyku, ktorý dodával tomuto dielu svoje osobité čaro.

WORMFOOD – L’Envers

Po šiestich rokoch prišiel albume „Posthume“, ktorý považujem za ďalší skvost, ale na spomínaný „France“ sa až tak nechytal. Novinku som preto očakával s napätím.

Po úvodnom „Prologue“, kde nás navnadí francúzske hovorené slovo sa na nás vyvalí atmosferické zbesilé tempo takmer 9-minútovej „Serviteur du Roi“. Kto pozná WORMFOOD vie, že počúva túto kapelu. Tempo sa pomaly zvoní, prednosť dostáva výrazný riff podporený krásnou francúzštinou. Pieseň je vo svojej dĺžke neuveriteľne pestrá.

Album pokračuje ďalšími pestrými piesňami, ktorým nechýba atmosféra, väčšinou sú v stredne pomalom tempe. Obrovskou výhodou celej nahrávky a vlastne aj tvorby WORMFOOD  je spev vo francúzštine. Emmanuel Lévy má veľmi zaujímavú farbu hlasu a ukazuje, že spievať rozhodne vie.  Zo zaužívaných koľají celého albumu sa vyniká najmä pieseň „Gone on the Hoist (G.O.T.H.)“, nielen tým, že je najkratšia, ale v prvom rade vďaka jej hudobnému obsahu. Ten je doslova veselý a netypický pre túto partiu hudobníkov.

WORMFOOD

Stredná časť albumu je síce veľmi dobrá, no stále som čakal nejaký prekvapujúci moment, ktorý by ma dostal do kolien. A to sa bohužiaľ na „L’Envers“ nestalo. Záver albumu sa však pätici muzikantov vydaril.

Od vrcholu „Collectionneur de poupées“ sa môžeme ďalej tešiť na výborný „dojazd“ v podobe „Géhenne“ a „Poisonne“. V „Géhenne“ vyznieva doslova až šansónová, hororová a stupňujúca sa atmosféra. Práve pri tejto skladbe som si spomenul na dnes už nefungujúci projekt Snowyho Shawa NOTRE DAME. V podobnom duchu sa nesie aj záverečná „Poisonne“, ktorá je skvelou bodkou za celým albumom.

Francúzi ma rozhodne piatou štúdiovkou potešili, ale geniálny počin „France“ nedokázali prekonať. Istotne sa k nemu budem rád vracať, no chýba mi na ňom istá pridaná hodnota, ktorá by ma posadila na riť. Aj keď mi to na „L’Envers“ chýba, nahrávka je nadštandardne dobrá a istotne stojí za pozornosť milovníkov bizarnej avantgardy.

WORMFOOD nám ukazujú aj na aktuálnom albume „L’Envers“ svet z ich mierne zvráteného a perverzného pohľadu. Výrazné gitarové riffy, pohodové melódie (najmä v „Collectionneur de poupées“), pestré klávesy navodzujúce temnejšiu a avantgardnejšiu atmosféru evokujú vo mne zvláštny kľud a pokoj. Nahrávke je veľmi emocionálna a na jej počúvanie musíte mať náladu. Odporúčam otvoriť fľašu francúzskeho červeného vínka a nechať sa unášať tónmi tohto diela.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk