V pondelok 14.marca sme sa teda vybrali do hlavného mesta našich južných susedov. Koncert sa konal v Petoffi hale a okrem spomínaných kapiel ponúkal aj Mecrenary a Thaurod. Na miesto sme dorazili niečo po šiestej hodine. Hala bola zaplnená len čiastočne a prvá kapela Thaurod vybehla na pódium okolo pol siedmej.  Ich nasadenie bolo dobré. Bolo vidieť, že si prítomnosť na tejto akcii skvele užívajú. Ich „tuctový“ power metal ma však neoslovil. Hudba a prejav bol plný klišé. Treba však uznať, že spevák podal výborný výkon. U väčšiny podobných kapiel býva práve výkon speváka kameňom úrazu. O Thaurod sa to však povedať nedá.

Ako druhá v poradí sa nám predstavila dánska formácia Mercenary. Na scéne nie sú nováčikmi, čo svojím výkonom aj potvrdili. Pre mňa osobne to bolo veľké prekvapenie. Ich moderný metal v sebe obsahoval mnoho typických prvkov z americkej, ale aj škandinávskej scény. Kombinácia sekaných riffov a melódií bola vydarená. Taktiež basák a spevák v jednej osobe, zvládal okrem deathového vokálu aj melodický spev. Táto náročná kombinácia mu už ku koncu vystúpenia spôsobovala problémy, ale popasoval sa s tým obstojne. Nestáva sa často, že by ma predkapela takto zaujala. Rozhodol som sa preto túto sympatickú dánsku partičku podporiť kúpou krásneho trička z ich merchandise.

Krátko po nich nasledoval prvý headliner večera. Skupina Psychotic Waltz zo slnečnej Kalifornie pôsobila aktívne v rokoch 1986-1997. Za toto obdobie vyprodukovala 4 albumy. Ich vystúpenie bolo prierezom ich kariéry. Atmosféru, ktorá sa nesie ich hudbou progresívneho a experimentálneho metalu, ešte umocnili vhodné svetlá a prejav speváka. Ten mal vo výškach občasné problémy, ale po takej dlhej dobe sa to dá ospravedlniť. Donedávna pôsobil v kapele Dead Soul Tribe, kde nespieval až tak vysoko. Táto kapela sa svojou hudbou a zjavom značne odlišovala od ostatných. Len pripomeniem, že jeden z gitaristov je na vozíku. Pre jeho krásnu hru, to však vôbec nepredstavuje prekážku.  Spevák po koncerte ešte fanúšikom oznámil, že toto reunion tour nie je len jednorazová záležitosť. Nový album je v príprave a kapela plánuje pokračovať čo najdlhšie.

Po Psychotic Waltz nasledovali Nevermore. Hneď po príchode na pódium si fanúšikovia nemohli nevšimnúť krásne žieňa s basgitarou v rukách. Spevák Warrel Dane po prvej skladbe objasnil tento jav. Pôvabná Tanya (ak som dobre počul) na turné zaskakuje za Jima Shepparda, ktorý sa nemohol zúčastniť z dôvodu operácie mozgu. Jej výzor opíšem citovaním Warrela: „I know. Shes very hot for you, horny motherfuckers!“  Nevermore, v rámci približne hodinového setu, zahrali okrem skladieb z posledného albumu aj zásadné veci  z ich tvorby. Playlisty z turné nájdete tu: http://www.setlist.fm/search?query=nevermore. Kapele to šlapalo ako hodinky. Skvelé individuálne výkony vyústili do zdrvujúceho celku. Gitarista Jeff Loomis opäť potvrdil, že je v skvelej forme a že narastajúci záujem o jeho osobu v gitarovom svete je oprávnený. Ja osobne som si nevšimol ani jedno zaváhanie. Dobre mu sekundoval maďarský gitarista Atila. Tento sympaťák  v kapele nedávno nahradil Chrisa Brodericka, ktorý dezertoval k Megadeth. Celý koncert rozdával úsmevy do hľadiska a náramne si užíval hranie pred domácimi. Spevák Warrel Dane mal svoj deň. Spievalo mu to dobre, komunikoval s publikom a mnohých fans našej stránky isto poteší,  že mal na sebe tričko kapely Behemoth.  Bubeník Van Williams hral ako stroj a to aj bez metronómu v ušiach. Bolo vidieť, že cíti telom každý úder a za bicími doslova tancoval. Myslím si, že je na metalovej scéne dosť nedoceneným bubeníkom. Snáď sa to v najbližších rokoch zmení.

Poslednou kapelou na zozname boli symphonic-progmetaloví Symphony X. Hrali zhruba rovnako dlho ako Nevermore. Ich playlist taktiež obsahoval skladby z posledného počinu a zásadné hity. Stavili však skôr na rýchlejšie a tvrdšie skladby, čo ma veľmi potešilo. Ako jediný z účinkujúcich sa aj vrátili a zahrali jeden prídavok v podobe skladby Smoke and Mirrors. V rámci koncertu zazneli aj dve nové skladby z pripravovaného albumu. Hlavne pri druhej s názvom Dehumanized nám padli sánky . Bola to najtvrdšia skladba, akú som kedy od Symphony X počul. Už posledná radovka znamenala pre kapelu mierne pritvrdenie. Naskytla sa teda otázka či môžeme očakávať ešte tvrdší materiál. Nuž, nechajme sa prekvapiť. (http://www.setlist.fm/search?query=symphony+x). Čo  sa týka zvuku, tak mali o čosi horší ako predošlí Nevermore. Mohlo to byť, ale spôsobené aj prítomnosťou klávesov. Gitarista Michael Romeo sa evidentne snažil naviazať na skvelý výkon Loomisa. Videl som ho hrať pred pár rokmi v Bratislave a tento krát to bolo o poznanie lepšie. To isté platilo aj o maličkom bubeníkovi menom Jason Rullo, ktorého bolo ledva vidno, ale o to lepšie počuť. Symbolickú cenu „showman akcie,“ by som udelil spevákovi. Russel Allen predviedol štandardne výborný výkon. Myslím si, že je v rámci žánru tím najlepším spevákom. Jeho hlas má široký rozsah a veľkú silu. Vystupovanie je presvedčivé. Komunikácia s publikom prirodzená. A gestá nevtieravé, vystihujúce hudobné dianie na pódiu. Vždy, keď mal chvíľku času na oddych,  odbehol mimo pódium na „pánaka“ whisky a kus reči s basáčkou z Nevermore. Skvele nás bavil a asi najväčší záchvat smiechu nám spôsobil, keď sa prítomných pýtal, s pohárom v ruke, ako sa povie po maďarsky na zdravie. Z davu sa ozvalo pre Slováka neidentifikovateľné slovné spojenie. „I cant say that shit,“ zhodnotil Russel. Zdvihol pohár a zakričal niečo ako „hazdadsá hadzazdaaa“. Divákom sa to páčilo a nám Slovákom ešte viac. Počas ich vystúpenia sa objavil ešte jeden vtipný moment, keď počas skladby Paradise Lost speváka rozptýlili chalani z Nevermore. Ukázali mu jeho karikatúru nakreslenú na blane z rytmičáku. To ho rozosmialo tak, že ani nebol schopný odspievať najťažšie tóny zo skladby. Keďže kapely mali na druhý deň turné „day off“, dá sa predpokladať, že to neskončilo len pri tých pár panákoch, ktoré si Russel dal počas vystúpenia.

Kapely sa bavili, ľudia sa bavili. Sála bola zaplnená tak na 60-70 percent. Nikto nikomu nezavadzal. Každý mal dosť priestoru. Atmosféra bola skôr kľudnejšia, typická pre pracovný týždeň. Žiadne zbesilé pogo sa nekonalo, čo ale ja osobne beriem ako pozitívum.  Bol to skvelý zážitok. A úplne ho vystihuje slovné spojenie „Za málo peňazí, veľa muziky.“ Len uvediem, že vstupné stálo v prepočte 29 euro. Viedeňský koncert o 10 viac…