Ten sa naplno ukázal až na ich štvrtej nahrávke „Dark Crusade“ z roku 2009. Práve tá bola albumom, ktorý fanúšikovia očakávali od už starnúceho korzára Rolfa Kasparka.

LONEWOLF – The Heathen Dawn

Kým skladby na predchádzajúcich až troch nahrávkach trpeli zvukovo, pôsobili kostrbato, ťarbavo a akosi bez švihu či nápadu, teraz zrazu mali náboj a iskru. Melódie sršali z každého riffu, refrény ostávali v pamäti, skladby zaváňali či už epickými pirátskymi dobrodružstvami, alebo sa na ne dalo zborovo hulákať pri krčmových pitkách. Svojim spôsobom rapavý vokál dodával piesňam na potrebnej surovosti. Zvuk umne neobrusoval hrany, pôsobil špinavo a pridával na dravosti.

Tento recept sa LONEWOLF darilo v priebehu ďalších rokov a pribúdajúcich nahrávok viac či menej opakovať. Je potrebné zdôrazniť, že kapela sa nestala len ďalšou kópiou legiend RUNNING WILD, hoc ostala verná svojmu drevnatému poňatiu „hevíku“. Spríbuznenosť by sme mohli nájsť s nemeckými kolegami STORMWARRIOR. Samozrejme tam, kde tí vsádzajú na rýchlosť, LONEWOLF tlačia vpred mäsitým kolotočom „hevíkových“ riffov.

LONEWOLF

Aktuálna novinka „The Heathen Dawn“ neodskočí od predchádzajúcich albumov takmer v ničom. V porovnaní s minulým zásekom „Cult of Steel“ však akosi zamrzí pomenej zapamätateľných momentov. Snáď „Demon’s Fire“ alebo „Keeper of the Underworld“ svojimi refrénmi utkvejú v hlavách. Tieto tromfy si však kapely vystrieľa hneď na úvod nahrávky.

S výnimkou dvoch, či troch položiek ubudlo speedového galopu a zvyšok sa odohráva v strednom šlapavom tempe. Práve v týchto kúskoch kapela stráca na údernosti. Pozadu však neostal gitarový záprah, priam strháva pozornosť na seba. Ten šľahá jednu melodický moment za druhým, zvádza svojou ľúbozvučnosťou a vie vystrúhať zaujímavé momenty, ktoré ťahajú skladby tam, kde Jensov ošarpaný vokál je ošarpanejší ako zvyčajne.

Hodnotenie autora: 7 / 10

Názor redakcie:
Na nahrávke sa vrátane intra a dvoch bonusových skladieb nachádza 13 piesní a stopáž albumu tak činí niečo málo cez päťdesiat minút. Intro dáva tušiť akýsi vikingský podtón a prvé rýchle riffy do tohto pocitu primiešavajú štipku pagan/folk metalu. Toto by mohlo byť celkom veselé a zaujímavé.

Aj keď ma úvodná skladba „Wolfsblut“ svojím tempom celkom navnadí, nálada ďalej príliš negraduje. Za vyzdvihnutie ešte stojí „Keeper of the Underwork“, ktorá je snáď najpodarenejším dielom na albume, vyznačuje sa veselosťou a melodickosťou. Jej pirátske podanie pripomína tvorbu ALESTORM, ale chýba tomu viac šťavy.

Celý album sa poneviera medzi pirátskou pijanskou nespútanosťou, vikingskou vzývavou hymnickosťou a folkovou tancovačkou. Ani k jednému sa ale poriadne nepribližuje. Aj keď sa na doske mihnú asi dve lepšie gitarové sóla, poviete si, že je to niečo, čo ste počuli už aspoň miliónkrát. A čo je horšie, to isté si poviete aj pri vokálnom prejave. Zborové refrény sa snažia pozdvihnúť poslucháčovu náladu, ale nedosahujú úroveň originality.

Aj keď som spomínal podobnosť s ALESTORM, tá je skôr výnimočná. Kapela sa netajú ani obdivom k RUNNING WILD, ale väčšinou mi „The Heathen Dawn“ svojou pochmúrnosťou a nevýraznosťou pripomína počiny FALCONER, SKYFORGER či HEIDEVOLK. Je to paradoxné, pretože samotná kapela označuje svoj žáner za speed/heavy metal.

Autor: Fiju

Hodnotenie autora: 5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk